V tomto článku by som sa chcel nielenže pozrieť pravde do očí a pomenovať dôvody, prečo mladí ľudia, keď sa majú ísť učiť, tak odrazu robia všetko možné, len nie samotné učenie , ale ísť aj trochu ďalej. Odkiaľ sa zobralo to "preklatie", že keď mladý človek počuje slová: učiť sa, domáca úloha, robiť veci do školy, všetka chuť, tvorivosť, zápal je preč, ba dokonca prichádza obrovský odpor a neskutočné premáhanie sa ? pokračovanie článku
Každý jeden človek na tejto planéte by mohol napísať, prerozprávať ten svoj príbeh- to, čo zažil, to, čo sa mu poriadne zapísalo do hĺbky svojho srdca, veci, ktoré ním poriadne hýbu, aj keď si to možno ani neuvedomuje. Zážitky, skúsenosti- to naozaj usmerňuje človeka. Prečo o tomto hovorím a ako to súvisí s nadpisom? Koľko ľudí naozaj zažilo niečo s naším Bohom podľa vás? Bohužiaľ veľmi malé percento. A z tohto dôvodu, že tak neskutočne veľa ľudí o Bohu len počulo (či už dobré veci, alebo len keci a polopravdy) a nič viac- absolútne sa tým ľuďom nečudujem a úplne ich chápem, aký majú pohľad na nášho Pána,ako aj na ľudí, ktorý to so svojou vierou myslia smrteľne vážne. Keď o niekom zistia, že je "silno veriaci" (tejto pojem je dnes tak neuveriteľne zaškatuľkovaný), tak prvé, čo im napadne, je niečo na štýl: "Pomôžte mu niekto; chlape- to si robis srandu, zobud sa prosim ta. Teraz prichadza otazka, ktora je na mieste. Co by sme robili my- veriaci, ktori sme s Bohom nieco zazili- na ich mieste? Neboli by sme azda ešte horší? Niekedy sa trochu obávam, že asi aj áno. pokračovanie článku
Všetko, čo ľahko získame, bez námahy, bez úsilia, nemá pre nás špeciálnu hodnotu- nie sme schopní si to vážiť. Zahľadenosť do seba a výkriky po krátkodobých uspokojeniach nás nútia, aby sme si vybrali radšej rýchle "naplnenie" , než dlhý a namáhavý boj o kvalitné a hlboké medziľudské vzťahy, ktoré sa však len tak ľahko nerozpadnú... Pozrieme sa na jedno veľké klamstvo, do ktorého hlavne muži tak často padajú. pokračovanie článku
Často rozmýšľam, čo treba robiť, čo zlepšiť, kadiaľ smerovať, čo všetko ešte musím spraviť, koľko toho sa ešte naučiť do školy, atď- jednoducho stále niečo...A myslím si, že nie som sám. Každodenné zaťaženie. Často sa však potom stane, že nestihnem zachytiť "TO", čo dokáže spraviť z dna tak jedinečný moment. A keď sa mi to náhodou podarí- vždy ďakujem Bohu, keď sa aspoň na chvíľu dokážem zastaviť, vyčariť úsmev ..a začať sa radovať :) pokračovanie článku
Našiel si si za posledný mesiac aspoň chvíľu čas a zamýšľal si sa nad tým, kto naozaj si a čo takého prospešného robíš? Ak sa nezastavíš ani teraz a na tento článok si len náhodou klikol a venuješ mu tak desať sekúnd...tak ho môžeš rovno prestať čítať- nebude to mať žiaden zmysel. No ak si nájdeš čas, venuj nasledovným riadkom svoju stopercentnú pozornosť a nechoď hneď robiť niečo iné, keď to dočítaš. Uvidíš, potom to bude stáť za to. Ďakujem veľmi pekne a želám dobré čítanie. :) pokračovanie článku
Všetci to veľmi dobre poznáme. Zhon náš každodenný. V mojom prípade: Prievidza- Bratislava. A znovu: Prievidza- Bratislava. Škola- intrák. Pri takom obrovskom zhone, ktorý doslova kraľuje dnešnej dobe, si (trúfam povedať ) väčšina ľudí- a teraz narážam hlavne na mladých ľudí- akoby nestíha klásť základné otázky. Robim vôbec niečo, čo prináša reálny osoh pre druhých ľudí? Naozaj využívam svoj potenciál? Naozaj pomáham druhým? Alebo...aj by som niečo spravil...ale nechce sa mi??? pokračovanie článku
Túžim sa podeliť s tým dobrom ,čo žijem... 19-ročný študent Fakulty Managementu UK.... You are not afraid to love - you're just afraid of not being loved back. (selfishness)...."Za dvadsať rokov budeš viac sklamaný z vecí, ktoré si neurobil, než z vecí, ktoré si urobil. Teda, odhoď kotvy. Odplávaj z bezpečného prístavu. Naber do plachiet priaznivý vietor. Snívaj. Skúmaj. Objavuj."...... Mark Twain
ondrej.kobelagmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
