Aj keď tieto riadky budú možno niekoho nudiť, niekomu to príde ako zabitý čas- mojou snahou bude, nech sme viacej, ale naozaj oveľa viacej zameraní na tie dobré veci, než na tie zlé.
A niekedy stačí naozaj tak malo. Známa pieseň z youtubu, spomienka z detstva na nejakú vilomeninu a hneď je počuť smiech .
Keď si uvedomím, že veľa ľudí by sa mohlo radovať v živote a nerobia tak a to len preto, že sú zameraní na to negatívne, príde mi to čudné. A to vôbec nechcem podceňovať problémy, ktoré majú. Ale odkedy sú problémy/ starosti tie, ktoré nám vládnu? Viem, že sa to veľmi ľahko píše, ale keď začnete nad tým rozmýšľať a nejakým zázrakom sa vám podarí povzniesť sa nad to všetko, tak by ste mali mat aspoň o kúsoček lepšie, nie? Teda aspoň u mňa to funguje. Mať jasný cieľ , prečo žijem a pre čo žijem. (alebo len neustále krútenie dni dookola? )
Dôvody, "vďaka" ktorým často nie som radostný a otvorený : neustále sa vŕtanie v sebe a neustále riešenie vlastných problémov; neustále sa ponáhľanie niekam a pritom absolútne netuším, prečo sa ponáhľam; prílišné zameranie sa na média- správy- potom sa na mňa ten negativizmus nalepí a nejde dole; robenie veľa veci naraz a pritom žiadnu na 100% - určíte to poznáte: keď sa učím, rozmýšľam, prečo nie som niekde vonku, keď som niekde von, rozmýšľam, prečo viacej nepomáham doma, keď upratujem, vravím si: mal by som sa viacej učiť.
Ďalší a taký dosť osobný dôvod je, ktorý podľa mňa človeka oberá tu pravú radosť, je: nečistota. (ti, ktorý nezažili ten rozdiel- tak tomuto jednoducho nepochopia- to jednoducho treba zažiť). Len škoda, že veľa takýchto veci je teraz tak ľahko dostupných- skoro už všade- reklama, filmy, web. Keď je človek od tohto čistý- akoby začal pociťovať istú silu v sebe- sila budovať, sila obetovať sa pre druhého. Sila robiť veci nie pre seba, byt otvorený, úprimný a isť na hlbinu. (toto je asi na dlhšiu debatu ...) Dúfam, že ste zažili niečo podobné a že viete, čo mám na mysli. Keď sa očákavania zmenia na prázdnotu...
Ako vraví nadpis článku- tieto riadky by ta mali vzbudiť? Prečo? Ako? Preto, lebo ak sa zameriavaš na tie dobré veci, ktoré sú v tebe, okolo teba ( a nepresvedčíš ma, že v tvojom živote nie sú), tak na 110% budeš šťastnejší, než si teraz- aspoň o trošku. :)
A nebude ani tak strašne vadiť, ak tých veci nebude nejako veľmi veľa. O to kvalitnejšie a hlbšie budú tie, ktoré más. Možno rodina, priateľ, priateľka, spolužiaci, ktorých možno zatiaľ až tak do hĺbky nepoznáš.
Tomuto svetu tak strašne chyba láska. A pritom to nie je také strašne ťažké rozdávať ju.
Jedna z kľúčových veci, prečo sú ľudia nešťastní- sú vzťahy. Neúprimnosť, pretvárka, chvíľková záležitosť, sebectvo, závisť, nestálosť. Trúfam si povedať, že človek, ktorý ide do vzťahov ( a je jedno, do akých) s tým, že túži budovať- prijme ťažkosti ako challenge, nie ako niečo negatívne.
Nakoniec ostáva len otázka, že odkiaľ brať to naplnenie- rozdávať to dobro. Viem, že veľa ľudí so mnou nebude súhlasiť, ale "TO" , po čom túži každé jedno srdce, sa dá nájsť v Bohu. Ja iný pravý zdroj nepoznám. Niekto môže tvrdiť niečo iné a ja to plne rešpektujem .
Želám ti teda, nech si jednoduchý a otvorený, nech sa nebojíš budovať vzťahy a uvidíš, že sa to rozbehne dobrý smerom. Nech budeš žiť to, že dávať je vždy viac, než brať.
Budem ti držať palce.
