reklama

Prečo sa mi nechce učit?

V tomto článku by som sa chcel nielenže pozrieť pravde do očí a pomenovať dôvody, prečo mladí ľudia, keď sa majú ísť učiť, tak odrazu robia všetko možné, len nie samotné učenie , ale ísť aj trochu ďalej. Odkiaľ sa zobralo to "preklatie", že keď mladý človek počuje slová: učiť sa, domáca úloha, robiť veci do školy, všetka chuť, tvorivosť, zápal je preč, ba dokonca prichádza obrovský odpor a neskutočné premáhanie sa ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu

V posledných týždňoch nad týmto problémom uvažujem viac, než kedykoľvek predtým. Dôvod je jednoduchý. Nepamätám sa, kedy som sa musel viacej premáhať , keď robím veci do školy. A pritom sa vo väčšine prípadov vôbec nejedná o nejakú nudnú, nezáživnú, alebo stereotypnú úlohu. Avšak nachádza sa to v škatuľke s názvom: povinnosti do školy a v tom je asi ten hlavný problém.

Nedávno som čítal pár článkov ohľadom tejto problematiky, kde sa spomínali rady, ako napríklad: "vravte si:" chcem sa učiť" , namiesto:" musím sa učiť. Aj keď sa vám to bude zdať na začiatku trochu umelé, sila podvedomia spraví svoje. " Takéto rady, ako aj napríklad ďalšie:" učiť sa pri optimálnom svetle, čerstvom vzduchu", vôbec nie sú na zahodenie, avšak určite neriešia koreň problému.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samotné gro problému nie je ťažké pomenovať- jedná sa totiž o miliónkrát opakovanú nepríjemnú a nepohodlnú činnosť, ktorú sme takmer nikdy nerobili z vlastnej iniciatívy, ale z povinnosti, donútenia. Omnoho ťažsie je nájsť riešenia, ako s touto vecou pohnúť.

"Keď som bol mladý, takmer nikdy som sa neučil to, o čo som mal záujem. Takmer vždy som sa učil niečo, čo mi prišlo teoretické, k čomu som nemal vzťah." Nehovorím, že je nesprávne, čo sa dieťa učí v škole- to by som si nedovolil tvrdiť. Podľa mňa je však problém v tom, že ak dieťa nemá skúsenosť s učením sa ako s niečím, čo je praktické, aspoň do istej miery atraktívne a moderné , v budúcnosti treba rátať s tým, že do učenia ho to ale vôbec ťahať nebude. Dúfam, že chápete, na čo narážam. Pokiaľ človek v mladosti nezažije aspoň náznaky toho, že v učení môže rozvíjať svoje talenty a schopnosti, v budúcnosti bude brať učenie ako tu najmenej príjemnú povinnosť zo všetkých, ako učenie sa teórie, ktorú aj tak v budúcnosti zabudne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšia vec, ktorú je veľmi dôležité podotknúť, je nasledovná. Ja ako devätnásť- ročný študent vysokej školy vnímam obrovský, ale naozaj obrovský rozdiel v týchto veciach: naučiť sa jazdiť na aute- naučiť sa do školy. Naučiť sa rúbať drevo- naučiť sa na písomku. Naučiť sa nežiť len pre seba- naučiť sa matematiku. Prečo je tu tak neuveriteľne silný rozdiel vo vnímaní rovnakého slova? Možeme iśť ďalej a pýtať sa: Jedná sa naozaj "len " o to, že keď nám rodičia, starí rodičia a učitelia dennodenne hovoria, že sa musíme učiť, keď do toho nejdeme s vlastnou iniciatívou, ale z čírej povinnosti, tak sa z učenia vykľuje azda tá najnepríjemnejšia činnosť mladého človeka, akú si pomaly vie predstaviť ? Prečo je to niekedy doslova akoby prekliate? Ak sa spýtate študenta vysokej školy a on vám úprimné odpovie na otázku, čo najmenej rád robí, tak pravdepodobne sa dočkáte slová: učiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Podľa môjho názoru existujú aj ďalšie dôvody, prečo sa nám, mladým (česť výnimkám :) ) tak neskutočne, ale niekedy naozaj neskutočne, nechce učiť:

1. Netrpezlivosť, veľa činnosti naraz. Už dlhšie som uvažoval nad tým,ako je možné, že veľmi málo krát, keď robím nejakú činnosť, tak ju robím so zápalom, s odhodlaním. Koľko krát, keď robíš nejakú prácu, si pomyslíš: "kedy to konečne budem mať hotové?" Desať kráť? Ja možno aj viacej :) Veľmi ,ale naozaj veľmi málo krát dokážem robiť jednu vec na 100%- myšlienkami, ako aj samotnou prácou. A určite nie som sám, komu sa táto vec vôbec nedarí. Som na FB a rozmýšľam, že sa musím učiť. Učím sa a rozmýšľam, čo budem robiť vonku, atď. Viem, že sa to veľmi ľahko píše, ale ak si človek bude tieto veci neustále pripomínať, tak postupne, pomaly sa v tomto môže zlepšiť, bude viacej trpezlivý, a možno ho študovanie zázrakom začne aj baviť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Premáhanie sa. Dnes ale vôbec nie je v móde. A pritom koľko dobrého prináša. Odporúčam :)

3. Byť iniciatívny. Toto platí hlavne pre nás, vysokoškolákov, ktorí sme si vybrali vlastný smer, čiže by sme to mali mať o niečo zaujímavejšie v tej škole. Učiť sa len to, čo musím a čo mi príde do ruky, veruže nie je najlepšia cesta. Na rôznych fakultách určite existujú praktické možnosti, ako spojiť to teoretické učenie s reálnou praxou, ktorá nás- vysokoškolákov- o pár rokov čaká. Tu mám na mysli predovšetkým také zamerania, kde je štandardná prax na školách veľmi chudobná- manažment, ekonómia.



Na záver by som ešte chcel dodať, že napriek tým silne nepríjemným "zážitkom" z minulosti, je nechuť k učeniu často jedna nafúknutá bublina, ktorá, keď sa zaprieme, po chvíli praskne. Určite to poznáte. Mám napísať esej na jednu A4 a tak sa mi nechce. A potom to mám spravené do hodiny a nebolo to až také strašné.

Jedna vec mi dosť pomáha prekonávať sa v učení: Predovšetkým ide o postoj. Ak teraz flákam školu a často robím minimum, nebudem to potom flákať v zamestnaní, keď už pôjde o veľa? Možno si povieme, že nie. Ale možno sme si na strednej vraveli, že výšku flákať nebudeme.

A realita je trošku inde :)

Brať učenie ako možnosť realizácie a napredovania. Nejako sa to predsa musí dať :) Všetkým nám držím palce.

Ondrej Kobela

Ondrej Kobela

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Neexistujú obyčajné veci. Existujú len veci, ktorým sme dovolili zovšednieť... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu